„Teď bylo město, které je zvážilo, ochutnalo i očichalo, které již užilo všech schopností až na jednu…připraveno užít i poslední zbraň – schopnost řeči. Nepromluvilo rozhořčenou hradbou zdí a věží, ani nepřátelstvím dláždených tříd a mechanických pevností. Promluvilo klidným hlasem jednoho muže“.

(Ray Bradbury: Město)

Aktuality

Mestá a obce sa vyvíjajú, rastú a zmenšujú sa, rozvíjajú sa a upadajú. Každé sídlo má svoje historické dedičstvo, svoju identitu, čosi, čo ho robí pre ľudí nenahraditeľným miestom. Budúcnosť miest je výsledkom ich historického vývoja, ich súčasného stavu a predstáv ich obyvateľov. Tým, ako budú vyzerať mestá budúcnosti, sa zaoberali už ľudia v dávnej minulosti a svoje predstavy zvečňovali napríklad prostredníctvom kresieb, textov, básní či iných umeleckých diel o ideálnych mestách. Platónovo ideálne mesto bolo postavené na osvietenosti jeho vládcov a obyvateľov, ktorí maximalizujú svoje potenciály a na vrchole moci stojí osvietený vládca – filozof. Leonardo da Vinci na konci 15. storočia po tom, čo mor zredukoval populáciu Milána na polovicu, vytvoril svoju predstavu ideálneho mesta ako pohodlného priestranného mesta s usporiadanými ulicami a architektúrou, opevneného vysokými a silnými hradbami v súlade s renesančnými ideálmi o slobode, sebarealizácii a racionalite. V populárnej kultúre sa množstvo pozornosti takisto venuje mestám budúcnosti, napríklad mesto ako Gotham, planéta Pandora alebo filmový Metropolis podľa filmu Metropolis natočeného počas Weimarskej republiky v Nemecku v 30. rokoch či mýtickým mestám ako Atlantída, Plochozem či Westeros. Aj na týchto príkladoch vidno ako sídla budúcnosti sú vďačnou a atraktívnou témou pre autorov a ich fanúšikov. Úloha mesta v ľudských dejinách, procese socializácie človeka ako aj v kultúrno-technickom vývoji spoločnosti je nezastupiteľná. Miera urbanizácie neustále narastá a mesto sa stáva rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je miestom stretu svetonázorov, politických programov i miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí a toto prostredie je zároveň dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov.

Jednou z najstarších analógii, siahajúcou do počiatkov minulého storočia, je koncepcia mesta ako živého organizmu. Le Corbusierovské vízie rastu mesta, jeho jednotlivých súčastí, využívanie organických prvkov v architektúre, koexistencia mesta so svojím biotopom – to všetko sú témy, využívajúce spomínanú analógiu. Nehovoriac o tom, že mnohé urbanistické koncepcie a teórie vyslovene pracujú s modelom mesta ako organizmom, vyživovaným svojou „obehovou sústavou“ ulíc a dopravných koridorov, majúceho svoje rozhodovacie centrum a neustále riešiaceho problémy s dopravnou trombózou  či nedostatočným vyživovaním alebo dokonca odumieraním svojich periférnych častí…Aj myšlienka prirodzeného cyklu mesta, nevyhnutne smerujúceho ku svojmu kolapsu, resp. prirodzenému zániku má svôj pôvod v tejto analógií. V jednom zo sci-fi románov sa spomína, že zánik celej civilizácie sa začal nenápadnými nezrovnalosťami v dopravnom grafikone periférnych spojov…

Štúdium priestorového plánovania

To, čo však najviac charakterizuje každé mesto, je jeho neopakovateľná identita – súhrn špecifických charakteristík, vlastností a znakov, ktoré nemožno ani kúpiť, ani napodobniť, ani odkopírovať. Podobne ako človek – každé mesto má svoju osobnosť. Má určitý charakter, temperament, vlastnosti či typické prejavy správania. Aj taký racionalistický a funkcionalistický teoretik ako Otto Wagner píše o „mimike a fyziognómii“ mestského obrazu. Mnohých z nás už nevdojak napadlo, aké je niektoré mesto staromódne, iné zase „švihácke“ a provokujúce, niektoré nás ukľudňuje a je pokojné, iné je zase s istou dávkou nadsadenia vyslovene prchké…Prečo pôsobí Mníchov starým, dobráckym dojmom a Berlín skôr sebavedomým, niekedy až nafúkaným dojmom? Prečo mal St.Petersburg odjakživa aristokratický a Moskva skôr proletársky nádych? Mesto môže mať dobré ale aj napäté vzťahy so svojimi susedmi, či so svojím zázemím (či regiónom). Môže byť kooperujúce, ale aj nevšímavo arogantné, podávajúce pomocnú ruku alebo naopak, neustále kaliť čistotu komunikácie. K. Lynch vo svojej slávnej eseji Obraz mesta píše: „…Florencia je mesto s mocným charakterom, hlboko zasahujúcim city ľudí…Žiť v takomto prostredí akoby znamenalo zvláštne prehĺbenie skúsenosti, radostné alebo melancholické, či skúsenosti väzby k miestu…“

Napriek tomu, že mnohé kľúčové a nezameniteľné charakteristiky „osobnosti“ mesta sú výsledkom prirodzeného historického vývinu, aj v tomto prípade platí, že do tohto procesu možno vstupovať a zasahovať. Žiadne mesto nemá svoju osobnosť definitívne a nemenne vyprofilovanú, ba naopak, podlieha zmenám a to dokonca v intervaloch oveľa kratších ako je jedna ľudská generácia. Ešte donedávna bol Newcastle upon Tyne predovšetkým industriálnym centrom severného Anglicka, navyše centrom druhého rangu. Dnes je mestom kultúry, vedy a zábavy, kam neváhajú kvôli týmto vlastnostiam cestovať stovky kilometrov Angličania i zahraniční návštevníci, predovšetkým zo Škandinávie. Mestá s historicky „menej výraznou osobnosťou“ ako Luzern či Dűsseldorf boli okolnosťami a meniacou sa spoločenskou klímou donútené hľadať vlastné výrazové polohy.

Vyučujúci

Maroš Finka
Mikuláš Huba
Matej Jaššo

Mesto však – podobne ako človek – môže byť aj zranené, poškodené, či pokorené. Všetky násilné konflikty si vyžiadali svoju daň predovšetkým v ničení miest a mestských výdobytkov ľudskej civilizácie. Známy srbský architekt a sochár Bogdan Bogdanovič píše o pojme urbicída – je to jeho reakcia na pohnuté 90.roky keď bolo na území bývalej Juhoslávie ničené jedno mesto za druhým. Staval sa na obranu všetkých zničených miest, bez ohľadu na to, v ktorej časti bývalej federácie sa nachádzali. Vedel, že mestá môžu umrieť podobne ako ľudia…Ako mladý architekt videl v roku 1947 z lietadla zničené Coventry, Rotterdam či Karlsruhe a videl, že pod hromadou sutín stále vidno ulice, pôdorysy parkov, divadlá…Vedel, že to večné mesto si nosíme v sebe – inak totiž nedokážeme štruktúrovať vonkajší svet.

Dnes síce nie sú naše mestá ničené priamo fyzicky, čelia však novým výzvam, aké nikdy v minulosti nezažili. Vleklá a zdanlivo nikdy nekončiaca pandémia, globálna klimatická kríza, migračné pohyby, dlhy a inflácia…to všetko sú ohrozenia a výzvy, ktorým sa naše mestá nevyhnú. Budú potrebovať našu pomoc, budú potrebovať odborníkov, ktorí vidia súvislosti tam, kde ich iní nevidia a ktorí budú garantovať uchovanie ich historických, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických hodnôt. Príďte študovať priestorové plánovanie a pomôžte nám naplniť túto misiu.

Partneri

Slovak Smart City Cluster
Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie

Association of European Schools of Planning
Združenie miest a obcí Slovenska