„Teraz bolo mesto, ktoré ich zvážilo, ochutnalo aj oňuchalo, ktoré už použilo všetky svoje schopnosti až na jednu…pripravené použiť aj poslednú zbraň – schopnosť reči. Neprehovorilo rozhorčenou hradbou múrov a veží, ani nepriateľstvom dláždených tried a mechanických pevností. Prehovorilo pokojným hlasom jedného muža.“

(Ray Bradbury: Mesto)

Povedali o nás

Aktuality

Mesto ako hlavná téma priestorového plánovania

Prírodná, aj osídlená krajina, sa neustále menia, vyvíjajú, rastú, rozvíjajú sa, degradujú. Každé sídlo – mesto, či dedina, má svoje historické dedičstvo, svoju identitu, čosi, čo ho robí pre ľudí jedinečným a často aj nenahraditeľným miestom. Ich prítomnosť aj budúcnosť je výsledkom historického vývoja ovplyvneného prírodno-geografickými a spoločenskými kontextami ich existencie, ako aj predstavami obyvateľov. Tým, ako budú vyzerať sídla budúcnosti, sa zaoberali už ľudia v dávnej minulosti a svoje predstavy o ideálnych miestach pre život zvečňovali napríklad prostredníctvom kresieb, textov, básní, či iných umeleckých diel. Platónovo ideálne mesto bolo postavené na osvietenosti jeho vládcov a obyvateľov, ktorí maximalizujú svoje potenciály a na vrchole moci stojí osvietený vládca – filozof. Leonardo da Vinci na konci 15. storočia po tom, čo mor zredukoval populáciu Milána na polovicu, vytvoril svoju predstavu ideálneho mesta ako pohodlného priestranného mesta s usporiadanými ulicami a architektúrou, opevneného vysokými a silnými hradbami v súlade s renesančnými ideálmi o slobode, sebarealizácii a racionalite. V populárnej kultúre sa množstvo pozornosti takisto venuje mestám budúcnosti, napríklad mesto ako Gotham, planéta Pandora, alebo filmový Metropolis, podľa filmu Metropolis natočeného počas Weimarskej republiky v Nemecku v 30. rokoch, či mýtickým mestám ako Atlantída, Plochozem, či Westeros. Aj na týchto príkladoch vidno, ako sú sídla budúcnosti vďačnou a atraktívnou témou pre autorov a ich fanúšikov. Osobitnú úlohu v ľudských dejinách, v procese socializácie človeka, ako aj v kultúrno-technickom vývoji spoločnosti, majú práve mestá. Miera urbanizácie ako procesu rastu populácie žijúcej v mestách, resp. majúcej mestský spôsob života, neustále narastá a mesto sa stalo, a aj v dobe inovačne založenej digitálnej spoločnosti zostane, rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je miestom stretu svetonázorov, politických programov i miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí a toto prostredie je zároveň dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov.

Mesto sa vyvinulo do zložitého a komplexného systému, o pochopenie fungovania ktorého sa veda pokúša už niekoľko storočí. Okrem iného prostredníctvom hľadania analógií. Jednou z najstarších, siahajúcou do počiatkov minulého storočia, je koncepcia mesta ako živého organizmu. Le Corbusierovské vízie rastu mesta, jeho jednotlivých súčastí, využívanie organických prvkov v architektúre, koexistencia mesta so svojím biotopom – to všetko sú témy, využívajúce spomínanú analógiu. Nehovoriac o tom, že mnohé urbanistické koncepty a teórie vyslovene pracujú s modelom mesta ako organizmom, vyživovaným svojou „obehovou sústavou“ ulíc a dopravných koridorov, majúceho svoje rozhodovacie centrum a neustále riešiaceho problémy s dopravnou trombózou,  či nedostatočným vyživovaním, alebo dokonca odumieraním svojich častí. Prelom XX. a XXI. storočia priniesol podobnú, avšak realite bližšiu, analógiu prirovnávajúc sídla k ekosystémom a označujúc ich za sociálne ekosystémy, dynamicky sa vyvíjajúce, reagujúc na nové vonkajšie podmienky a vnútorné rozvojové impulzy svojimi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi zmenami idúcimi za hranice ontogenézy a fylogenézy organizmov. Ich podoba je výsledkom tak množstva z veľkej miery náhodných individuálnych rozhodnutí a počinov aktérov ich vývoja, ako aj cieľavedomého usmerňovania či riadenia ich rozvoja vrátane plánovacích procesov.

Pochopenie procesov fungovania a vývoja sídiel a krajinných systémov a využitie vedomostí o nich, pre zabezpečenie udržateľnosti ich vývoja smerom k uspokojeniu meniacich sa a rastúcich potrieb spoločnosti a predovšetkým kvality života v nich, je jadrom odboru priestorového plánovania.

Priestorové plánovanie zahŕňa poznatky potrebné pre zabezpečenie integrovaného manažmentu udržateľného priestorového rozvoja v jednote sociokultúrnych, prírodno-ekologických a ekonomických aspektov rozvoja územných subjektov, pre mediáciu a harmonizáciu záujmov subjektov integrovaného rozvoja obcí, miest a regiónov a územnú kohéziu. Predstavuje systém nadväzujúcich činností, od zhodnotenia podmienok, problémov a potenciálov rozvoja a územného kapitálu, k formulovaniu rozvojových cieľov, vypracovaniu strategických a operačných plánov, koordinácie priestorovo relevantných sektorálnych plánovacích činností  a manažmentu realizácie integrovaných rozvojových stratégií a plánov. Opiera sa o sústavu prierezových plánovacích činností, predovšetkým socio-ekonomické priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, územné plánovanie, plánovanie dopravnej infraštruktúry, priestorový manažment a systém monitoringu a informácií o území. Osobitná pozornosť sa venuje príprave absolventov na moderovanie procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov. subjektov priestorového rozvoja.

Príbuznými vednými odbormi odboru Priestorové plánovanie sú ekologické a environmentálne vedy, ekonómia a manažment, politické vedy, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, sociológia a sociálna antropológia, stavebníctvo, umenie, bezpečnostné vedy či lesníctvo.

Výskumná a vývojová činnosť pracovníkov Oddelenia Priestorového plánovania sa uskutočňuje predovšetkým ako súčasť aktivít SPECTRA Centra excelencie Európskej únie pri STU, ktoré sa sústreďuje na problematiku komplexného manažmentu priestorového rozvoja s cieľom zabezpečiť naplnenie cieľov udržateľného územného rozvoja v kontexte globálnych zmien, najmä zmeny klímy, transformácie ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike a Priemyslu 4.0, smart ekologického rozvoja miest a vidieka, demografických zmien a vyrovnávania regionálnych rozdielov, zlepšovania kvality života a posilňovania sociálnej rovnosti.

Vedúci oddelenia

Ľubomír Jamečný

Garant programu

Maroš Finka

Spolugaranti programu

Matej Jaššo
Eva Pauditšová
Mikuláš Huba
Tibor Schlosser
Vladimír Ondrejička

Študijní poradcovia

Ľubomír Jamečný (Bc. stupeň)
Vladimír Ondrejička (Ing. stupeň)
Matej Jaššo (PhD. stupeň)

Garanti predmetov

Maroš Finka
Mikuláš Huba
Matej Jaššo
Vladimír Ondrejička
Eva Pauditšová
Tibor Schlosser
Ľubomír Jamečný
Milan Husár

Pedagógovia a vedeckovýskumní pracovníci vrátane technických pracovníkov

Maroš Finka
Mikuláš Huba
Matej Jaššo
Vladimír Ondrejička
Eva Pauditšová
Tibor Schlosser
Ľubomír Jamečný
Milan Husár
Michal Hajduk
Zuzana Ladzianska
Silvia Ondrejičková
Iveta Husárová

Slovak Smart City Cluster
Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie

Asociácia európskych skôl plánovania
Združenie miest a obcí Slovenska
Geografický ústav Slovenskej akadémie vied
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied
Univerzita Komenského
Technická univerzita v Košisiach
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre