Čo je priestorové plánovanie?
Priestorové plánovanie je systém (legislatívne upravených) plánovacích a riadiacich činností na dosiahnutie všeobecnému prospechu slúžiaceho využitia životného priestoru. Jeho obsahom je cieľavedomé integrované a koordinované pôsobenie na priestorový vývoj spoločnosti a prírodného, vybudovaného a sociálneho prostredia pre zabezpečenie udržateľnosti jeho rozvoja.
Európska charta priestorového plánovania ho charakterizuje ako geografický priemet hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky spoločnosti a jej politiky v oblasti životného prostredia, pričom je chápané súčasne ako vedecký odbor, technika správy a politiky rozvíjaná ako interdisciplinárny všeobsiahly prístup zameraný na vyvážený priestorový rozvoj a fyzickú organizáciu priestoru v súlade s komplexnou stratégiou udržateľného rozvoja.
Študijný odbor Priestorové plánovanie je syntetizujúcou disciplínou so zameraním na prípravu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pripravených pre zabezpečenie komplexu prierezových priestorovo relevantných plánovacích činností smerujúcich k zabezpečeniu udržateľného priestorového rozvoja vo vyváženej jednote sociokultúrnych, prírodno-ekologických a ekonomických aspektov.
Študijný odbor priestorové plánovanie tvorí odbornú bázu pre efektívnu a udržateľnú hospodársku, sociálnu, a ekologickú politiku a je synonymom pre teoretický, metodologický a inštrumentálny základ priestorovo relevantných plánovacích činností a pre novú kvalitu utvárania vzťahu medzi človekom, uspokojovaním jeho potrieb a životným prostredím.
Študijný odbor Priestorové plánovanie zahrňuje problémy ochrany a tvorby životného prostredia v integrite so sociálnym a ekonomickým rozvojom zonálnych, sídelných, regionálnych a im nadradených systémov osídlenia v polohe plánovania územných subjektov reprezentovaných štátnou správou a samosprávou na lokálnej, regionálnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni i podnikateľských subjektov. Priestorové plánovanie súčasne vytvára rámec pre integračné procesy a je preto zvlášť zamerané na regionálnu, nadregionálnu až celoeurósku dimenziu.
Priestorové plánovanie predstavuje logický systém nadväzujúcich činností, ktoré postupujú od zhodnotenia podmienok a potenciálov rozvoja, k formulovaniu rozvojových cieľov, vypracovaniu strategických a operačných plánov priestorového rozvoja, koordinácie priestorovo relevantných sektorálnych plánovacích činností a manažmentu realizácie integrovaných rozvojových plánov. Preto sa opiera o sústavu prierezových plánovacích činností, predovšetkým socio-ekonomické priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, územné plánovanie, plánovanie dopravnej infraštruktúry, priestorový manažment a systém monitoringu a informácie o území. Osobitná pozornosť sa venuje príprave absolventov na moderovanie procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov subjektov priestorového rozvoja.
Zdôvodnenie potreby
Rozvoj informačnej postindustriálnej spoločnosti, procesy globalizácie a dynamicky pokračujúce integračné procesy v Európe v kontexte so zmenami hodnotovej orientácie obyvateľstva prinášajú úplne nové problémy zabezpečenia udržateľného priestorového rozvoja spoločnosti. Tento vývoj podmieňuje skutočnosť, že nárast úloh v oblasti priestorového plánovania naráža na deficit špecialistov, ktorý sa odráža v praxi nielen v SR ale aj krajinách EU (viď. publikovaná deklarácia MOE AG ARL, CEMAT, EUREG a iné dokumenty Európskej komisie a AESOP) V rámci jednotlivých existujúcich študijných odborov existujú tendencie rozbehnúť vzdelávanie na báze interdisciplinárnej kooperácie. Práve vo fáze zmien, v ktorej môžu byť priestorové a sídelnoštrukturálne nároky zatlačené do úzadia jednostranne ekonomickými záujmami je zvlášť dôležitým nasmerovanie vzdelávania v oblasti priestorového plánovania v jeho integratívnej, na budúcnosť orientovanej polohe.
Tradične chápaná činnosť špecialistov v rámci jednotlivých odborných disciplín, ktorí v súčasnosti napĺňajú úlohy priestorového plánovania nestačí viac držať krok so stále sa rozširujúcim poľom úloh komplexného priestorového plánovania, oveľa viac sa do popredia dostáva nevyhnutnosť interdisciplinárnej odbornej koordinácie, ktorú môže ponúknuť len adekvátne pripravený priestorový plánovač, ktorého štúdium samotné vychovalo k interdisciplinarite, vytvoriac tak predpoklady, aby sa s touto úlohou vedel vyrovnať v praxi.
Globalizáciou ekologických a ekonomických súvislostí, voľným prístupom k informáciám a medzinárodnou vedeckou spoluprácou, ale aj v kontexte procesov európskej integrácie dochádza postupne k zbližovaniu obsahov a štruktúr systémov priestorového plánovania a tým tiež bázy pre vzdelávanie, na čo musí reagovať aj
SR. Napriek rešpektovanej rôznorodosti v rámci Európskej asociácie škôl vychovávajúcich v oblasti priestorového plánovania (AESOP) je snaha o prípravu takých absolventov, ktorí budú schopný zvládnuť problematiku integratívneho priestorového plánovania v celoeurópskom kontexte. Do popredia sa preto dostáva otázka internacionalizácie vzdelávania v oblasti priestorového plánovania.
Absolventi študijných odborov priestorového plánovania sa v celoeurópskom priestore etablujú v rôznych profesijných oblastiach. Nielen v samotnom priestorovom plánovaní a s tým spojených oblastiach plánovacej praxe, štátnej správe, regionálnej či miestnej samospráve, ale tiež v rôznych iných hospodárskych oblastiach (priemysle, obchode, bankovníctve a pod.) môžu absolventi uplatniť svoje odborné vedomosti. Rôznorodosť rolí zastávaných priestorovými plánovačmi výrazne narastá. V SR sa dostáva význam výchovy priestorových plánovačov do popredia predovšetkým v kontexte neustále kritizovanej pripravenosti SR a jej územných a podnikateľských subjektov na čerpanie realizáciu rozvojových projektov s podporou predvstupových a štrukturálnych fondov EU. Významným faktorom je tiež decentralizácia správnych činností vrátane priestorovo plánovacích a územno-rozvojových a s tým súvisiaca potreba odborníkov pre ich výkon.
Súčasní reprezentanti predmetnej oblasti vychovávaní v rámci rôznych študijných odborov v minulosti sú poznačení jednostrannou orientáciou na spracovávanie plánovacích dokumentov, pričom sa často nevyvinula snaha o koordinované presadenie a sociálnu akceptáciu existujúcich parciálnych plánovacích rozhodnutí, preto práve význam manažérskej a realizačnej fázy a pripravenosti na moderáciu procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov vo výchove priestorových plánovačov musí zohrávať kľúčovú úlohu.
Vzdelávanie sa musí tiež prispôsobiť rozvojovej dynamike v nových podmienkach trhového hospodárstva, s ktorými súvisia aj zmenené vlastnícke pomery. Priestorový plánovač musí byť preto okrem schopnosti teamovej práce špecialistov schopný viesť proces presadenia a realizácie plánovacej koncepcie v smerovaní k spoločnému cieľu udržateľného priestorového rozvoja.
Základy pre vznik samostatného študijného odboru v SR boli položené viacerými medzinárodnými projektami. Na základe projektov STU v Bratislave, EU v Bratislave, UPMF Grenoble, University Newcastle upon Tyne a ALR Hannover boli vypracované spoločné osnovy pre postgraduálne vzdelávacie kurzy v oblasti priestorového plánovania a následne založené na FA STU Stredoeurópske školiace centrum v oblasti priestorového plánovania, ktoré sa po transformácii na výskumné a školiace centrum a na základe hodnotenia vedeckovýskumnej a rozsiahlej publikačnej činnosti Centra v uplynulých 4 rokoch Európskou komisiou stalo v roku 2002 Centrom excelencie. V rámci projektu TIGER, ktorého účastníkmi boli STU Bratislava, Žilinská univerzita, SIF Györ, ME Budapešť, RV Bochum, Univerzita Hannover, Univerzita Köln, Univerzita Berlin, TU Delft, TU Wien, TU Graz, KI Budapešť a UB Wien, bol realizovaný študijný program pre výučbu plánovania dopravnej infraštruktúry. Týmito projektami boli položené základy pre rozbehnutie nielen postgraduálneho, ale aj graduálneho vzdelávania v oblasti priestorového plánovania v SR v polohe univerzitného študijného odboru viazaného na systematickú vedeckovýskumnú činnosť, vedecký a pedagogický potenciál.