Priestorové plánovanie ako vedná disciplína aj ako praktická činnosť je odkázané na spoluprácu a výmenu poznatkov s kolegami z blízkych aj vzdialených univerzít, výskumných pracovísk či iných vzdelávacích inštitúcií.
V dňoch 5.-13.4.2024 boli naši spolupracovníci M. Husár a M. Jaššo zo SPECTRA Centra Excelencie EÚ na návšteve Fakulty architektúry a dizajnu na univerzite UBT Priština v Kosove. Nebol to prvý kontakt s kolegami z Prištiny, ale až teraz sme dostali priestor na hlbšie rozvíjanie dialógu o spolupráci v rôznych oblastiach vedy, pedagogiky a výskumu. Táto mobilita bola podporená projektom programu Erasmus International Credit Mobility medzi STU a UBT a tvorí prirodzené pokračovanie dlhoročnej spolupráce nielen medzi UBT a STU ale aj mnohými ďalšími krajinami západného Balkánu.
Jedným z hlavných bodov našej návštevy boli 2 prezentácie. M .Husár predniesol kritickú reflexiu vývoja stredoeurópskeho regiónu CENTROPE. 20 rokov regiónu CENTROPE prinieslo cennú skúsenosť ohľadom kooperácie medzi subjektami zo Slovenska, Rakúska, Maďarska a Českej republiky a významne transformovalo celý región smerom k jeho súčasnej podobe. V posledných rokoch však vývoj do istej miery strácal dynamiku a niektoré ambiciózne ciele z Vízie CENTROPE 2015 ostali nenaplnené.
M. Jaššo zameral svoju prednášku na problematiku stredoeurópskej plánovacej kultúry, jej porovnanie s inými európskymi plánovacími kultúrami a metodológiu jej výskumu. V diskusii odzneli zaujímavé postrehy týkajúce sa kultúrnych aspektov plánovania, problémov pri harmonizácii odlišných kultúr a politických tradícií ako aj reflexiu súčasných kríz a externých šokov v plánovaní. Kosovo stále prebieha bolestným procesom normalizácie vzťahov a historického zmierenia so srbskou komunitou, žijúcou na severe regiónu.
Spolupráca s prištinskou univerzitou by sa mala v budúcnosti rozvíjať smerom aktívnej výmeny učiteľských a študentských mobilít, organizácie virtuálnych workshopov pre študentov oboch našich univerzít ako aj prípadnej spoločnej participácie na výskumných projektoch. V rámci prehliadky mesta sme si pozreli ikonickú budovu prištinskej Národnej knižnice. Dielo chorvátskeho architekta Andriju Mutnjakovića pochádza z roku 1982, keď už boli vzťahy medzi Srbmi a Albáncami poznačené otvorenou konfrontáciou. Motív kupoly a kocky, dominujúci celej kompozícii mal byť zjednocujúcim prvkom medzi byzantínskou a osmanskou architektonickou tradíciou. Dielo je považované za učebnicový príklad juhoslovanského high modernizmu a brutalizmu, avšak motív siete, pokrývajúcej fasádu je skôr ambivalentný, akoby predznamenávajúci príchod nejasnej budúcnosti. Vymyká sa tak klasickému brutalistickému architektonickému slovníku, stavajúcemu na štrukturálnej úprimnosti.
Cenné skúsenosti a poznatky priniesli aj výjazdy do regiónov. Kosovo je krajina, kde prebieha intenzívna transformácia a výstavba infraštruktúry, na druhej strane politické napätia a nevyjasnené bilaterálne otázky bránia rozvoju regiónu. Vidno to aj v bežnom každodennom pohľade: zatiaľ čo v Gračanici je srbská menšina integrovaná a spolužitie je relatívne bezproblémové, Mitrovica je etnicky hlboko rozdelené mesto – južná albánska časť je súčasťou kosovskej administratívy, zatiaľ čo severná, srbská časť sa uzatvára do seba a je centrom napätia a epizodickej konfrontácie oboch skupín.
V Mitrovici sme navštívili aj jedno z vrcholných diel tvorby srbského sochára a architekta Bogdana Bogdanovića – Pamätník padlých baníkov. Mohutná brutalistická skulptúra nad mestom mala symbolizovať priateľstvo a spoluprácu oboch národov (srbského aj albánskeho) v protifašistickom odboji. Pochádza z čias (1973) kedy sa zdalo, že národnostná nenávisť je navždy pochovaná a Titova Juhoslávia bola vtedy na svojom pomyselnom vrchole. Kosovo bola autonómna oblasť vo vtedajšej Juhoslávii a aj keď vzťahy medzi Srbmi a Albáncami neboli vždy harmonické, otvorené nepriateľstvo a konfrontácia nemali vo vtedajšej Juhoslávii miesto. Zdalo sa, že koncept bratstva i jedinstva zvíťazil a že istá miera politickej neslobody bola malou cenou za desaťročia života v mieri. Po Titovej smrti však začala postupná erózia mierového spolužitia. Po otrasoch roku 1981 prišiel rozpad Juhoslávie v roku 1991 a nakoniec aj krvavý srbsko-albánsky konflikt roku 1999. Kosovo roku 2008 vyhlásilo unilaterálnu samostatnosť, ktorú Srbsko nikdy neuznalo. Bogdanovičovo brutalistické dielo stojí dnes nad mestom osamelé – k jeho dedičstvu sa nehlásia ani Srbi ani Albánci. Predstavuje svet, ktorý zlyhal a dielo tak do istej miery stratilo svoju významovú signifikanciu. Akoby Bogdanovič vtedy tušil čo môže prísť, keď žiadal aby jeho poškodené pamätníky neobnovovali, ale nechali ich odísť do zabudnutia. Bol humanistom, zasadzujúcim sa o práva všetkých obetí, bez ohľadu na to, na ktorej strane ich zastihla vojna. Smutným paradoxom dnešnej doby je, že takmer všetky jeho pamätníky dnes stoja v mestách, bolestne rozdelených až na dreň – Mitrovica, Vukovar, Mostar…
