V dňoch 22. až 24.4.2025 absolvovali študenti odboru Priestorové plánovanie krátku exkurziu do neďalekého Slovinska.
Prvou našou zastávku bolo hlavné mesto. Slovinské hlavné mesto Ljubljana a jeho metropolitný región s vyše 538 000 obyvateľmi a plochou 170km2 patrilo vždy k mestám s vysokým podielom zelene a kvalitným prostredím pre šport, prácu, bývanie aj relaxáciu. V roku 2007 prijala Ljubljana Víziu 2025, kde bol predstavený koncept udržateľného mesta vyznávajúceho pro-environmentálne hodnoty. V stratégii udržateľného mestského rozvoja sa spomína menovite ochrana životného prostredia, udržateľné energie, zelená mobilita a recykling odpadov. Udržateľná a zelená mobilita znamenala predovšetkým zmenu súčasného prevládajúceho dopravného modu, smerom k väčšej podpore pešej, cyklistickej a verejnej dopravy. Podľa odhadov by v roku 2025 mala byť zabezpečovaná zhruba tretina dopravy mestskou hromadnou dopravou, tretina peši a na bicykloch a iba zvyšná tretina individuálnou automobilovou dopravou. Cieľom je redukcia emisií CO2 o 30%. Najviditeľnejšou zmenou v centre mesta je rozšírenie pešej zóny v meste – od roku 2007 sa zväčšila o 620% a zaberá v súčasnosti cca 100 000 m2. Ljubljana svojou komornou mierkou bez výraznejších modernistických zásahov do centra priam vyzýva na komunitné využívanie verejného priestoru v centre okolo rieky Ljubljanica. Udržateľné aktivity však nesmerujú iba do historického centra a netýkajú sa len rozširovania pešej zóny – patrí sem aj revitalizácia tzv. brownfieldov (degradovaných bývalých priemyselných plôch a areálov), eko-renovácia starých škôl a škôlok, zriaďovanie alebo rekonštrukcia športovísk a plôch pre voľnočasové aktivity či podpora kultúrnych podujatí.
Hlavným bodom našej návštevy v Ljubljane bolo stretnutie s dr. Michalom Macom, country managerom slovenskej developerskej spoločnosti CORWIN, ktorá v posledných rokoch participuje na revitalizácii brownfieldov v Ljubljane a je významným hráčom na developerskom trhu. Po predstavení základných trendov priestorového rozvoja v meste sme sa presunuli priamo na lokality, v ktorých je firma CORWIN developersky aktívna. Výstavba polyfunkčného objektu Vilharia je tesne pred dokončením a zabezpečí užívateľských konfort viacerým subjektom najmä z prostredia bankového sektoru či retailu. Brownfield v lokalite Kolinska neďaleko hlavnej železničnej stanice ponúka zas významnú príležitosť pre zhodnotenie cenného územia v bezprostrednom kontakte s historickým centrom.
Návšteva oboch lokalít bola pre nás cenným kontaktom s priestorovou a urbanistickou praxou, umocneným tým, že v radoch firmy CORWIN pôsobí niekoľko našich absolventov.
Našou dalšou zastávkou bolo prímorské mestečko Piran. Piran leží geograficky oproti Benátkam a azda žiadne iné mesto na svete nie je viac ovplyvnené benátskou kultúrou, architektúrou a spôsobom života. Nikdy nebol pre Benátky rivalom ani sa nesnažil vyzvať ich na mocenský súboj – na to boli obe mestá priveľmi blízko seba a vytvárali ich často ľudia, ktorí si boli blízki kultúrou a príbuzenskými väzbami. Piran musíme vnímať ako komplexné umelecké dielo, ako monument, ktorý vo svojej celistvosti uchoval benátsky spôsob života, umenia a nazerania na svet. Jeho urbanistická kompozícia je dokonale vyvážená, s Kostolom sv. Juraja ako jednoznačnou dominantou, týčiacou sa nad skupinou červených striech, akoby sa plaviacich Jadranskom mori. Jeho štíhla zvonica, orchester striech a tmavomodré more – to sú základné motívy Piranu. Prírodné prvky alebo zeleň tu nehrajú veľkú rolu a ak, tak iba v detailoch. Zvonica Kostola sv. Juraja nachádza svoj pendant vo zvonici na Námestí sv. Marka v Benátkach – vzdialenosť medzi oboma objektami je taká, že za jasných májových rán sú vzájomne vidieť.
Urbanistická konštitúcia Piranu je naprosto unikátna a jeho architektonický rukopis a výraz sa za posledných sto rokov veľmi nezmenil. Štíhla silueta mesta, zložená sprvu z mierne kopcovitého terénu a stredomorských kamenných víl, postupne prechádza do architektonického jazyka rakúsko-uhorských viacposchodových úradníckych domov a po prechode Tartiniho námestia do labyrintu uličiek, ktorých dispozícia pochádza ešte z benátskych čias. Hradby mesta vysoko nad hladinou mora dnes slúžia ako miesto na fotografovanie panoramatických záberov a ani v čase svojho vzniku neboli veľmi potrebné. Benátska diplomacia zariadila to, čo nedokázala nikdy palebná sila zbraní ani hrubé múry. Ako už bolo spomenuté, Piran je nutné vnímať ako gesamtkunstwerk, komplexné umelecké dielo, ktoré vo svojich modeloch alebo pri pohľade z výšky odhaľuje takmer skulpturálnu kompozičnú kvalitu. Pri našej návšteve sme absolvovali krátke stretnutie s predstaviteľmi magistrátu. Dr. Visam Bajt nám vo svojej prezentácii predstavila základné rámce architektonicko-stavebného vývoja mesta ako aj jeho súčasné problémy a výzvy. Osobitou kapitolou bola diskusia o úlohe priestorového plánovača v rozvoji špecifického kultúrno-historického dedičstva Piranu.