Narodený 10.10.1925 v Topoľčanoch, maturoval v roku 1944 v Prievidzi. Po ukončení štúdia na SVŠT FAPS (ako jeden z prvých absolventov architektúry) v Bratislave roku 1950 pracoval ako odborný asistent na fakulte. Od r.1951 pôsobil ako vedúci oddelenia a odboru výstavby na KNV v Žiline, v r. 1958 prešiel na Slovenský výbor pre výstavbu v Bratislave, kde pracoval ako vedúci odboru. Od r.1960 bol technickým námestníkom štátneho ústavu pre urbanizmus a územné plánovanie URBION, od r. 1966 jeho riaditeľom. V r. 1973 prešiel na SVŠT ako výskumný pracovník, od r.1975 do r. 1987 pôsobil ako vedúci Katedry urbanizmu a územného plánovania na SvF, neskôr FA SVŠT. V r. 1973 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu, v r. 1974 sa habilitoval na docenta, v 1978 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na tému Štruktúry osídlenia. Prešiel oblasť riadenia, projekcie, výskumu i pedagogiky. Na KNV v Žiline zabezpečoval územnoplánovaciu prípravu priemyselných centier, prestavbu dedín, výstavbu vodných diel na Váhu a Orave a problematiku rekreácie. Na Slovenskom výbore pre výstavbu sa venoval prestavbe siete sídiel vidieckeho typu a územnoplánovacím podkladom pre rozvoj krajov na Slovensku. Viedol Katedru urbanizmu na Fakulte architektúry SVŠT, neskôr pôsobil na Katedre teórie architektúry a urbanizmu a Ústave urbanizmu a Ústave priestorového plánovania.

Je spoluautorom Zásad koncepcie hlavných smerov urbanizácie, stál na čele kolektívu, ktorý spracoval metodiku pre Projekt urbanizácie SSR. Pre sekciu RVHP spracoval materiály o rekreácii (1964) a materiály o generálnych plánoch miest(1967). V r. 1972 založil zahraničnú činnosť URBION-u. Na Fakulte architektúry SVŠT pracoval na otázkach prestavby štúdia a na budovaní nového odboru urbanizmus a územné plánovanie, ktoré začalo od roku 1976. Sústavne sa zaoberal teoretickými otázkami urbanizmu, územného plánovania a životného prostredia. Zaujímali ho otázky priemetu informačnej spoločnosti na urbanizáciu.

Je autorom 47 vedeckovýskumných prác a 40 odborných prác a statí. Predmetom jeho záujmu boli širšie kontexty urbanizmu, ktoré teoreticky spracoval v Teórii životného prostredia (1980), Sídelných štruktúrach (1981) a v knihe Nový urbanizmus (1985). Na Fakulte so svojimi ašpirantmi pracoval na súťažiach kúpeľných miest (Bojnice, Vyhne, Turč. Teplice), územných plánoch a urbanistických štúdiách (Koncepcie osídlenia sídiel vidieckeho typu okresov St. Ľubovňa, D. Kubín, Rožňava, N. Zámky, Senica ) – poznatky z tejto oblasti zhrnul v Prestavbe siete sídiel vidieckeho typu (s doc.Gálom, 1981). Jeho práca získala uznanie členstvom v medzinárodných vedeckých grémiách napr. nemeckej Akadémie pre priestorový výskum a krajinské plánovanie.