V dňoch 4.5 až 9.5.2025 sme spolu s kolegom doc. M.Husárom absolvovali v rámci programu Erasmus+ (M.Jaššo), resp. projektu Start Up (M.Husár) krátku pracovnú návštevu na Oddelení humánnej geografie Stockholm University. Náš pobyt bol venovaný pedagogickým aj tréningovým aktivitám, nadväzujúcim na minulú spoluprácu so štokholmskou univerzitou. Doc. Husár predstavil problematiku Positive Energy Districts v slovenských podmienkach (prípadová štúdia Trenčín) a ja som pripravil prednášky na tému Stredoeurópska plánovacia kultúra a CENTROPE región. Venovali sme sa aj otázkam bilaterálnej spolupráce medzi STU a University of Stockholm, ako aj praktickým aspektom vzájomnej spolupráci v rámci prebiehajúcich vedecko-výskumných aktivít (projekt STARTUP).
Hlavné mesto Švédska leží v na hraniciach historických provincií Uppland a Sodermanland a s rozlohou 188km2 sa rozprestiera na dotyku Baltského mora a jazera Malaren. Unikátna polohy medzi Baltickým morom a jazerom Malären dala predurčila charakter mesta medzi vodou a súšou, rozkladajúceho sa na 14 ostrovoch. Najstaršie štruktúry mesta sa nachádzajú na ostrove Helgeandsholmen a tvoria tzv. Gamla Stan – historické centrum. Dochovali sa najmä kráľovské a cirkevné staby, postavené z najodolnejších materiálov. Najstaršou budovou v Štokholme je kostol Riddarholmskyrkan, medzi ďalšie staré stavby patrí Mestské múzeum a Storkyrkan. Gamla Stan bol v stredoveku opevnený – kvôli hroziacim útokom z Dánska. Mohutný stavebný vývoj zaznamenal Stockholm v 17.st. keď boli postavené Kráľovský palác (Kungliga Slottet), Dom rytierov a ostatné veľkolepé šľachtické stavby. V tomto období získava mesto (ako jediné v Škandinávii) imperiálny grandeur ako ho poznáme z veľkých západoeurópskych miest. 18. storočie, najmä počas vlády Gustava III (1746-1792) prinieslo veľký vplyv francúzskej kultúry a architektúry – symetria, jasné farby a dlhé línie, elegancia. Vzniká vtedy napr. Kráľovská opera. 19. storočie prinieslo industrializáciu krajiny, spojenú so stavbou nových štvrtí, železnice, nemocníc a infraštruktúry.
20.storočie je storočím emancipácie a nástupu organizovanej modernity. Celé Švédsko sa mení z agrárno-remeselného štátu na okraji Európy na jednu z najrozvinutejších a najmodernejších krajín sveta. Architektúra medzivojnového obdobia je inšpirovaná americkými vzormi ale naďalej rozvíja štýl „Swedish Grace“ charakteristický modernými interpretáciami klasicizmu, čistými líniami a protestantskou striedmosťou. Architekti využívajú drevo, kovy, liatinové materiály a Švédsko je vlajkovou loďou high modernizmu – príkladom je napr. národná knižnica (Stadsbiblioteket, 1928). Funkcionalizmus bol najprv chápaný ako racionalistický smer, orientujúci sa na technické aspekty modernizácie a pokroku ale neskôr sa stáva architektonickým reprezentantom filozofie Folkhemmet („domov pre každého“), ľavicového sna o sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktorý sa stal dominantným spoločenským naratívom na vyše polstoročie. Gunnar Asplund písal o “place in the sun for everybody”. Od 80.rokov je štokholmská architektúra typická orientáciou na ekologické hodnoty a udržateľnosť, avšak mesto musí čeliť celému radu nových problémov. V 21. storočií sa Stockholm stáva globálnou destináciou, jednou z najnavštevovanejších metropol na svete a stáva sa kozmopolitným mestom
Najreprezentatívnejšia stockholmská štvrť, postavená prevažne v období 1860-1930, v eklektickom štýle tzv. národného romantizmu je tzv. Ostermalm. Po roku 1860 stúpal tlak developerov/investorov na predstaviteľov mesta (v tomto období stúpla populácia o 46% – migrácia z vidieka). Priestranné apartmány smerom do ulice už obývali rich nouveau, ale v malých bytoch nad zadnými dvormi sa stale tiesnili chudobní. Ostermalm je prvá štvrť ktorá prešla komplexným developmentom (emancipácia bankového sektoru) a r. 1875 mesto prijalo tzv. Lindhagenov plan. Kým západný okraj Östermalmu (Birger Jarlsgatan) je živá mestská štvrť s najlukratívnejšími butikmi, finančnými inštitúciami, vnútorné časti sú veľmi pokojné, iba so subtílnou prezenciou lokálneho biznisu.
Od začiatku 20.st je Östermalm “The fashionable neighborhood” s najvyššími cenami (väčšina ambasád sídli tu). Dôvody sú dobré spojenie s centrom, široké esplanády a bulváry dovoľujúce veľkorysú dispozíciu, takmer úplná absencia bývalých industriálnych štruktúr a jasne zadefinovaná, pomerne kompaktná urbanita s dobre čitateľnými hranicami. Spodný okraj Östermalmu tvorí nábrežie s vysokými klasicistickými a secesnými domami (väčšina z nich sú dnes luxusné hotely) a kotvisko jácht. Priaznivý pomer zelene a dobrá zvuková kulisa štvrte, pomerne jednoduchá orientácia a mierne sa zvažujúci terén prispievajú k tomu, že Ostermalm je pocitovo veľmi príjemná štvrť dobre integrujúca „veľký svet“ (jachty, vysoké paláce) s vernakulárnymi prvkami (tržnica).
Ostrov Södermalm, ležiaci južne od historického centra (Gamla Stan) je najdynamickejšie sa rozvíjajúca časť Stockholmu (110 000 obyv.) („from working class suburb to trendy heart”). Pôvodne rurálna, poľnohospodárska časť, neskôr industrializovaná si zachovávala vždy istý odstup od mesta (je tu málo mostov). Postupne prechádza transformáciou na multifunkčnú štvrť, populárnu medzi mladými, so silnou multikultúrnou tradíciou, ktorá je však interpretovaná veľmi pozitívne. Jej urbánna morfológia je silne ovplyvnená terénnou konfiguráciou (skalné zrázy a miestami strmé pobrežie) a nájdeme tu veľké zastúpenie zelene a prírody.
K Štokholmu však patria aj predmestia postavené v rámci tzv. Million Homes Programme (Miljonprogrammet) v rokoch 1965–1974. Bol to národný program zameraný na riešenie bytovej krízy formou výstavby modernistických sídlisk na predmestiach švédskych miest, pôvodne myslených ako štartovacie byty pre domácich obyvateľov, neskôr transformované na bývanie pre imigrantov, ktorým mal byť takto sprostredkovaný univerzalistický švédsky hodnotový systém . Švédsko bolo najdokonalejšie zabezpečený tzv. welfare štát po II. svetovej vojne (bohaté prírodné zdroje, neutralita v oboch svetových vojnách, koncept.tzv. protestantskej etiky) a politickému diskurzu po desaťročia dominoval tzv. „Folkhemmet“ (domov pre každého)- prevažne ľavicová politická ideológia, ktorú si však osvojila nielen sociálna demokracia ale aj pravicové konzervatívne strany. Národný konsenzus univerzalizmu švédskeho humanizmu bol roky všeobecne akceptovaným hodnotovým modelom. Po prelome milénia sa však tieto sídliská dostali do krízy a dnes sú mnohé z nich sužované dôsledkami nezvládnutej integrácie a negatívnych spoločenských javov. Miesta ako Rinkeby, Husby, Tensta atd. sú produktom štátneho plánovania (rigidné štruktúry z čias organizovanej modernity) avšak spaciálna apropriácia prebieha podľa odlišných kultúrnych vzorcov (hierarchia v komunite, neformálne aktivity, špecifický vizuálny jazyk a vizuálne kódy). V Švédsku skôr narastá sociálna nerovnosť a je čoraz ťažšie opustiť vylúčené komunity (zlá permeabilita sociálnych štruktúr v spoločnosti, narastajúca sociálna skepsa a neochota k integrácii z oboch strán).
Utopická budúcnosť slnečného štátu pre všetkých skončila v stečených betónových fasádach s lacnými vyblednutými reklamami na pizzu alebo kaderníctvo. Avšak iba pár zastávok odtiaľ je Kungliga Tekniska högskolan – univerzitný campus ako z filmov. A keď navštívite zelený Djurgården, plný múzeí, elegantných plachetníc, malebných chalúpok v skansene či výletných reštaurácií, človeku sa v hlave znovu spustí ten krásny farebný film detstva, utkaný zo všetkých tých dávnych výletov, lunaparkov, zmrzlín a iných prekvapení…To staré dobré Švédsko tam skrátka stále je, len ho treba lepšie hľadať.
© 2025 Matej Jaššo
