Emil Mazúr, ako geograf so širokým rozhľadom, položil základy moderného výskumu najmä v geomorfológii, fyzickej a regionálnej geografii ako aj geoekológii. Založil vedeckú školu krajinnej syntézy. So svojimi spolupracovníkmi rozvíjal integračné prístupy k štúdiu krajiny. Podieľal sa na tvorbe prognostických prác. Pre Atlas SSR vytvoril základnú koncepciu jeho tvorby.
Pochádzal z kopaničiarskych Javorníkov. Narodil sa v obci Divina v okrese Žilina. Záujem o prírodu a krajinu svojho detstva ho priviedol k štúdiu geografie a histórie na UK v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1950. Po promócii nastúpil na Zemepisný ústav SAVU, z ktorého neskôr vznikol terajší Geografický ústav SAV, v.v.i. Jeho vedecká, vedecko-organizačná a pedagogická činnosť bola spätá s týmto pracoviskom a v rokoch 1963-1988 bol jeho riaditeľom. Od roku 1955 externe prednášal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a neskôr pôsobil aj na Fakulte architektúry SVŠT (dnešná STU). Odvtedy sa tradovala aj jeho spolupráca prof. Šteisom, prof. Zibrinom a ďalšími.
Ďalšou výskumnou oblasťou E. Mazúra bolo rozpracovanie teoreticko-metodologických otázok geografickej regionalizácie. Regionalizačný smer prenikol jeho zásluhou do viacerých odvetví geografie a umožnil členiť územie na vedecky zdôvodnené hierarchické jednotky. Popri teoretických otázkach sa zameriaval aj na praktické aspekty, napr. na hodnotenie potenciálu pre základné odvetvia hospodárskej činnosti. Syntézou jeho geomorfologických výskumov bola mapa Regionálne geomorfologické členenie v mierke 1:500 000, vypracovaná spoločne s M. Luknišom (1978).
Už v 70. rokoch minulého storočia venoval značnú pozornosť postaveniu geografie ako vedy o priestorovej analýze a syntéze krajiny. V geografii sa usiloval o účelnú aplikáciu postupov a poznatkov zo systémovej teórie, teórie informácií a ďalších. Na ústave dbal aj o zameranie na diaľkový prieskum Zeme a zaslúžil sa o rozvoj aplikovanej geografie, ktorá môže poskytovať vedecké základy pre krajinné/územné/priestorové plánovanie, rešpektujúce limity zaťažiteľnosti geo(eko)systémov. Zasadzoval sa za nutnosť akceptovať a uzákoniť integrovaný krajinný plán, v ktorom by sa každá teritoriálna jednotka využívala na báze jej potenciálu a udržateľného manažmentu krajiny. Medzinárodná geografická únia (IGU) ho v rokoch 1980 – 1988 poverila vedením pracovnej skupiny Landscape Synthesis. Na jej programe sa podieľalo 80 pracovísk zo 40 štátov sveta. Táto komunita prispela k poznaniu a riešeniu vzťahov prírody a spoločnosti v rôznych častiach planéty.
Aj dnes je aktuálna jeho práca Krajinná syntéza v oblasti Tatranskej Lomnice (Mazúr et al, 1985), ktorá predstavuje geografický model ochrany a manažmentu krajiny v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach. Princípy krajinnej syntézy uplatňoval nielen pri krajinnom plánovaní a riešení environmentálnych problémov, ale tiež aj ako predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v r. 1975 – 1989.