Priestorové plánovanie

Kontakt na študijné oddelenie

„Teraz bolo mesto, ktoré ich zvážilo, ochutnalo aj oňuchalo, ktoré už použilo všetky svoje schopnosti až na jednu…pripravené použiť aj poslednú zbraň – schopnosť reči. Neprehovorilo rozhorčenou hradbou múrov a veží, ani nepriateľstvom dláždených tried a mechanických pevností. Prehovorilo pokojným hlasom jedného muža.“

(Ray Bradbury: Mesto)

Aktuality

Povedali o nás

Viac informácií o aktuálnom dianí nájdete v sekcii Aktuality.

Mesto ako hlavná téma priestorového plánovania

Prírodná, aj osídlená krajina, sa neustále menia, vyvíjajú, rastú, rozvíjajú sa, degradujú. Každé sídlo – mesto, či dedina, má svoje historické dedičstvo, svoju identitu, čosi, čo ho robí pre ľudí jedinečným a často aj nenahraditeľným miestom. Ich prítomnosť aj budúcnosť je výsledkom historického vývoja ovplyvneného prírodno-geografickými a spoločenskými kontextami ich existencie, ako aj predstavami obyvateľov. Tým, ako budú vyzerať sídla budúcnosti, sa zaoberali už ľudia v dávnej minulosti a svoje predstavy o ideálnych miestach pre život zvečňovali napríklad prostredníctvom kresieb, textov, básní, či iných umeleckých diel. Platónovo ideálne mesto bolo postavené na osvietenosti jeho vládcov a obyvateľov, ktorí maximalizujú svoje potenciály a na vrchole moci stojí osvietený vládca – filozof. Leonardo da Vinci na konci 15. storočia po tom, čo mor zredukoval populáciu Milána na polovicu, vytvoril svoju predstavu ideálneho mesta ako pohodlného priestranného mesta s usporiadanými ulicami a architektúrou, opevneného vysokými a silnými hradbami v súlade s renesančnými ideálmi o slobode, sebarealizácii a racionalite. V populárnej kultúre sa množstvo pozornosti takisto venuje mestám budúcnosti, napríklad mesto ako Gotham, planéta Pandora, alebo filmový Metropolis, podľa filmu Metropolis natočeného počas Weimarskej republiky v Nemecku v 30. rokoch, či mýtickým mestám ako Atlantída, Plochozem, či Westeros. Aj na týchto príkladoch vidno, ako sú sídla budúcnosti vďačnou a atraktívnou témou pre autorov a ich fanúšikov. Osobitnú úlohu v ľudských dejinách, v procese socializácie človeka, ako aj v kultúrno-technickom vývoji spoločnosti, majú práve mestá. Miera urbanizácie ako procesu rastu populácie žijúcej v mestách, resp. majúcej mestský spôsob života, neustále narastá a mesto sa stalo, a aj v dobe inovačne založenej digitálnej spoločnosti zostane, rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je miestom stretu svetonázorov, politických programov i miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí a toto prostredie je zároveň dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov.

Mesto sa vyvinulo do zložitého a komplexného systému, o pochopenie fungovania ktorého sa veda pokúša už niekoľko storočí. Okrem iného prostredníctvom hľadania analógií. Jednou z najstarších, siahajúcou do počiatkov minulého storočia, je koncepcia mesta ako živého organizmu. Le Corbusierovské vízie rastu mesta, jeho jednotlivých súčastí, využívanie organických prvkov v architektúre, koexistencia mesta so svojím biotopom – to všetko sú témy, využívajúce spomínanú analógiu. Nehovoriac o tom, že mnohé urbanistické koncepty a teórie vyslovene pracujú s modelom mesta ako organizmom, vyživovaným svojou „obehovou sústavou“ ulíc a dopravných koridorov, majúceho svoje rozhodovacie centrum a neustále riešiaceho problémy s dopravnou trombózou,  či nedostatočným vyživovaním, alebo dokonca odumieraním svojich častí. Prelom XX. a XXI. storočia priniesol podobnú, avšak realite bližšiu, analógiu prirovnávajúc sídla k ekosystémom a označujúc ich za sociálne ekosystémy, dynamicky sa vyvíjajúce, reagujúc na nové vonkajšie podmienky a vnútorné rozvojové impulzy svojimi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi zmenami idúcimi za hranice ontogenézy a fylogenézy organizmov. Ich podoba je výsledkom tak množstva z veľkej miery náhodných individuálnych rozhodnutí a počinov aktérov ich vývoja, ako aj cieľavedomého usmerňovania či riadenia ich rozvoja vrátane plánovacích procesov.

Pochopenie procesov fungovania a vývoja sídiel a krajinných systémov a využitie vedomostí o nich, pre zabezpečenie udržateľnosti ich vývoja smerom k uspokojeniu meniacich sa a rastúcich potrieb spoločnosti a predovšetkým kvality života v nich, je jadrom odboru priestorového plánovania.

Priestorové plánovanie zahŕňa poznatky potrebné pre zabezpečenie integrovaného manažmentu udržateľného priestorového rozvoja v jednote sociokultúrnych, prírodno-ekologických a ekonomických aspektov rozvoja územných subjektov, pre mediáciu a harmonizáciu záujmov subjektov integrovaného rozvoja obcí, miest a regiónov a územnú kohéziu. Predstavuje systém nadväzujúcich činností, od zhodnotenia podmienok, problémov a potenciálov rozvoja a územného kapitálu, k formulovaniu rozvojových cieľov, vypracovaniu strategických a operačných plánov, koordinácie priestorovo relevantných sektorálnych plánovacích činností  a manažmentu realizácie integrovaných rozvojových stratégií a plánov. Opiera sa o sústavu prierezových plánovacích činností, predovšetkým socio-ekonomické priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, územné plánovanie, plánovanie dopravnej infraštruktúry, priestorový manažment a systém monitoringu a informácií o území. Osobitná pozornosť sa venuje príprave absolventov na moderovanie procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov. subjektov priestorového rozvoja.

Príbuznými vednými odbormi odboru Priestorové plánovanie sú ekologické a environmentálne vedy, ekonómia a manažment, politické vedy, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, sociológia a sociálna antropológia, stavebníctvo, umenie, bezpečnostné vedy či lesníctvo.

Výskumná a vývojová činnosť pracovníkov Oddelenia Priestorového plánovania sa uskutočňuje predovšetkým ako súčasť aktivít SPECTRA Centra excelencie Európskej únie pri STU, ktoré sa sústreďuje na problematiku komplexného manažmentu priestorového rozvoja s cieľom zabezpečiť naplnenie cieľov udržateľného územného rozvoja v kontexte globálnych zmien, najmä zmeny klímy, transformácie ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike a Priemyslu 4.0, smart ekologického rozvoja miest a vidieka, demografických zmien a vyrovnávania regionálnych rozdielov, zlepšovania kvality života a posilňovania sociálnej rovnosti.