Mesto je azda najkomplexnejším sociálnym systémom, ktorý človek vytvoril, a scénou, ktorá nás neopúšťa po celý život. Je textom, ktorý čítame každý deň, a zároveň prostredím, v ktorom sa odohráva väčšina našich profesijných aj súkromných aktivít. Zážitok s mestským prostredím a jedinečnosť emócie, ktorú dokáže mestský priestor sprostredkovať a udržať, sú nenahraditeľnými skúsenosťami v živote každého človeka. Mesto nás socializuje, inšpiruje, rozvíja a často nás dokáže aj sklamať či zradiť. Je naším každodenným partnerom na ceste životom. Aj pár hodín strávených v cudzom meste si dokážeme pamätať celý život. A predsa nikdy neprenikneme do každého tajomstva rodného mesta, hoci v ňom žijeme štyridsať rokov…
O tom je naša kniha Tri pohľady na mesto, ktorá vyšla v júni 2026 v nakladateľstve Salónik s.r.o. s podporou projektu STICS. Nie je klasickou učebnicou urbanizmu. Je zároveň filozofickou esejou, kultúrnym sprievodcom aj premýšľaním o tom, ako mestá formujú naše vzťahy, hodnoty, identitu a predstavy o budúcnosti. Číta sa ako mapa miest, ale aj ako mapa spoločnosti, v ktorej žijeme. Na mesto sa v nej pozeráme trojako: očami architekta, priestorového plánovača a psychológa. Zároveň sledujeme tri podoby, ktoré nadobúda urbanita: historické, moderné a hypermoderné mesto.
Urbanitu chápeme ako základnú vlastnosť mesta. Sledujeme jej genézu: kde, ako a prečo sa rodí, aké faktory majú rozhodujúci vplyv na jej konečnú podobu, ako ju interpretujeme dnes a ako bola interpretovaná v minulosti. Urbanita nie je len jedinečnou vlastnosťou mestského prostredia, jeho schopnosťou sprostredkovať komunikáciu a sociálne väzby. Je aj odrazom histórie, súčasných aj minulých mocenských a politických hegemónií a konfliktov, ale aj našich predstáv o spravodlivosti, rovnosti, demokracii či iných hodnotách, ktoré do nej premietame. Je kolektívnym dielom, výsledkom kompromisu v rámci vplyvových siločiar. Mení sa každý deň, a napriek tomu tieto zmeny často nevidíme. Býva prvým varovným príznakom toho, že sa spoločnosť nevyvíja dobrým smerom. Mesto je komplexným symbolickým textom, ktorý povie budúcim generáciám o nás pravdepodobne viac ako akákoľvek literatúra, hudba či iné umenie. Urbanita je predovšetkým kreatívnym a jedinečným prejavom mesta.
Prvou z jej troch podôb je historické mesto ako výsledok postupného vrstvenia vplyvov, jedinečných umeleckých počinov aj praktických riešení minulosti. Horizont náboženstva a panovníckej moci ako jedinej nadčasovej autority v tradičnej spoločnosti je faktorom, ktorý azda najviac ovplyvnil podobu našich historických miest. Krása Piranu, Českého Krumlova a Istanbulu však nie je len krásou historického dedičstva veľkých príbehov kresťanskej či osmanskej kultúry. Je aj poctou bezmenným každodenným zásahom laikov, ktoré tvoria súčasť celku. Je jednotou vernakulárnej a „veľkej“ architektúry, bez regulatívov a stavebných predpisov. Moderné mesto je dedičstvom 20. storočia, storočia najväčšieho emancipačného projektu v dejinách ľudstva, so všetkými jeho triumfami aj katastrofami. Príbeh Brazílie, mesta uprostred nekonečného cerrada, je ako sen, ktorý sa vracia celý život. Plano Piloto je ako tá najjednoduchšia reflexia Cabralovho kríža… jediného spojenia s domovom, zasadeného do prostredia bez pamäti, bez koreňov a bez kontinuity. To všetko je prerozprávané geniálnym architektonickým jazykom Costu a Niemeyera. Nasleduje Nový Belehrad, Titov veľký sen akoby z iného časopriestoru. Je kronikou tretej cesty, farebného psychedelického mixu socializmu a kapitalizmu. Pochádza z čias, keď bola utópia ešte predovšetkým umelecká a politická, a nie technologicko-informačná ako dnes. Ostali len halucinózne zvyšky starého sveta a opustené kancelárie v Genex Tower, tomto „stopárovi z pekla“ na kraji Belehradu. A naša Petržalka, monštrózny pokus postaviť druhú Bratislavu na pravom brehu Dunaja, sa napokon nezrútila sama do seba. Ponúka nám prekvapivo bohatú mnohodimenzionálnu súčasnosť a niekedy sa v nej o sebe dozvieme viac ako v nablýskanom centre.
Žijeme v časoch, keď veľké modernistické projekty pokryla patina minulosti a mnohých pri pohľade na geometrické funkcionalistické sídliská a stavby zaplavujú pocity nostalgie a sentimentu. Vznikajú hypermoderné mestá, ktoré sú úplným opakom Aténskej charty. Sú to mestá zložené z „tokov a sietí“ namiesto „miest“, mestá, kde sa všetko prepletá a mení, a mestá, kde je virtuálny priestor štvrtou dimenziou toho reálneho. Našimi príspevkami k tejto podobe urbanity sú tri mestá. Hamburg je mestom najmodernejších technológií a postupov, ktorého rozvoj roky usmerňoval ako hlavný architekt náš krajan Peter Gero. Dubaj je mestom ako generickou ilúziou premietanou na globálne plátno sveta. Šanghaj je ambicióznym pokusom skrotiť obrovský ekonomický rozmach a oceán miliónov ľudí do formy udržateľného smart city, zatiaľ so všetkými pôrodnými bolesťami, sklamaniami a nepochopeniami.
Písanie tejto knihy bolo pre nás aj hlboko osobnou skúsenosťou. Pohľady architekta, priestorového plánovača a psychológa sa konfrontovali v našich nekonečných debatách v hamburských prístavných krčmách, za volantom pri cestách kaňonmi divokej Bosny či počas upršaných zimných popoludní v našich stiesnených kanceláriách. Radi by sme sa teraz o túto formatívnu skúsenosť podelili s vami.
Matej Jaššo, Milan Husár, Michal Hajduk (Spectra, Centrum excelentnosti)
Knihu sme predstavili na podujatiach Design Week (25.10.2026) a Design Talks Bratislava (5.11.2026) spojenými s panelovou diskusiou o knihe a mestách, ktorým je venovaná. Podujatia prilákali značný záujem, predovšetkým z akademickej sféry a odbornej verejnosti.
