Ako riadenie univerzít na Ukrajine počas vojny mení naše chápanie udržateľných kampusov
Bratislava, 19.–22. október 2026
Čo znamená zelený kampus, keď nie je k dispozícii elektrina, budovy sú nebezpečné a študenti sa nemôžu zúčastňovať vyučovania?
Pre univerzity na Ukrajine to nie je teoretická otázka. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie fungujú ukrajinské inštitúcie vyššieho vzdelávania v mimoriadnych podmienkach, čelia bezpečnostným hrozbám, poškodeniu infraštruktúry, prerušeniam dodávok energie, vysídľovaniu a neustálej neistote.
Ich skúsenosti nastoľujú zásadnú otázku pre európske univerzity: Môže byť kampus skutočne udržateľný, ak nedokáže zaručiť základnú bezpečnosť a potreby svojej akademickej obce?
Táto otázka sa stala ústrednou témou diskusií počas medzinárodného workshopu o rozvoji zelených kampusov, živých laboratóriách a odolnom riadení univerzít , ktorý sa konal v Bratislave 19. – 22. októbra 2026 v rámci projektu STICS – Konzorcium pre inteligentnú transformáciu a inovácie Slovensko .
Workshop spojil ukrajinských a slovenských akademických zástupcov, aby si vymenili skúsenosti v oblasti udržateľného rozvoja univerzitných kampusov, riadenia univerzít a krízového manažmentu. Ukrajinskí účastníci prispeli praktickými poznatkami o tom, ako môžu univerzity naďalej fungovať vo vojnových podmienkach a čo tieto skúsenosti znamenajú pre budúcnosť univerzitných kampusov v celej Európe.
Prehodnotenie zeleného kampusu: Bezpečnosť je na prvom mieste
Koncept Zeleného kampusu sa tradične zameriava na environmentálnu udržateľnosť: energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, udržateľnú mobilitu, hospodárenie so zdrojmi a znižovanie environmentálnej stopy univerzitnej prevádzky.
Skúsenosti ukrajinských univerzít však ukazujú, že environmentálnu udržateľnosť nemožno posudzovať oddelene od inštitucionálnej a ľudskej bezpečnosti.
Predtým, ako sa univerzita môže zamerať na znižovanie spotreby energie, musí zabezpečiť dostupnosť elektriny. Pred vývojom inteligentných vzdelávacích prostredí musí poskytnúť bezpečné priestory, kde môžu študenti a učitelia študovať a pracovať. Pred presadzovaním udržateľného životného štýlu na akademickej pôde musí zabezpečiť prístup k základným službám a podpore.
To neznamená opustenie konceptu Zeleného kampusu. Znamená to skôr uznať , že odolnosť je predpokladom udržateľnosti.
Odolný kampus musí byť v prvom rade schopný chrániť svoju komunitu, udržiavať základné služby a zabezpečiť kontinuitu vzdelávania. Keď sú tieto základy zabezpečené, univerzity môžu vyvíjať pokročilejšie environmentálne a technologické riešenia.
Ukrajinská skúsenosť preto naznačuje dôležitý vývoj v myslení o rozvoji kampusov: od primárne environmentálne orientovaného zeleného kampusu smerom k integrovanému odolnému inteligentnému zelenému kampusu .
Tri dimenzie odolnosti univerzity
Počas workshopu sa v diskusiách založených na ukrajinských skúsenostiach identifikovali tri vzájomne prepojené dimenzie, ktoré určujú schopnosť univerzity fungovať v krízových podmienkach.
1. Odolný manažment univerzity
Prvý rozmer sa týka schopnosti vedenia univerzity robiť rozhodnutia, koordinovať činnosti a rýchlo reagovať na meniace sa okolnosti.
Tradičné štruktúry riadenia univerzít sa často spoliehajú na zavedené postupy, hierarchické rozhodovanie a relatívne predvídateľné prevádzkové podmienky.
Vojnové skúsenosti ukázali dôležitosť flexibility, prispôsobivosti, dôvery a decentralizovaného rozhodovania.
Účastníci zdôraznili niekoľko praktických prístupov vrátane digitálneho riadenia univerzity, cloudových informačných systémov, kybernetickej bezpečnosti, rýchleho delegovania zodpovedností a spoločnej zodpovednosti v rámci univerzitných tímov.
Digitálne technológie môžu podporiť kontinuitu inštitucionálnych operácií, aj keď sú zamestnanci fyzicky rozptýlení alebo je prístup do univerzitných budov obmedzený.
Samotná technológia však nestačí. Účinné krízové riadenie si vyžaduje aj jasnú komunikáciu, vzájomnú dôveru, pripravenosť zamestnancov a schopnosť rýchlo reorganizovať inštitucionálne procesy.
Poučenie je, že odolná univerzita nie je nevyhnutne taká, ktorá dokáže predvídať každú krízu, ale taká, ktorá dokáže prispôsobiť svoje systémy riadenia, keď zavedené postupy už nestačia .
2. Odolné vzdelávacie procesy
Druhý rozmer sa zameriava na udržanie vzdelávania, keď sa konvenčné spôsoby výučby stanú nemožnými.
Ukrajinské univerzity museli prispôsobiť vzdelávacie aktivity výstrahám pred náletmi, bezpečnostným obmedzeniam, prerušeniam dodávok elektriny a internetu a vysídľovaniu študentov a akademických pracovníkov.
Tieto výzvy urobili z flexibility základnú charakteristiku vzdelávacej organizácie.
Účastníci workshopu diskutovali o prístupoch, ako sú adaptívne akademické rozvrhy, kombinácie online a offline vzdelávania, technológie virtuálnej reality, akademická mobilita a alternatívne zariadenia pre praktické vzdelávanie.
Osobitná pozornosť sa venovala možnosti využitia chránených vzdelávacích priestorov vrátane podzemných laboratórií a učební na podporu prezenčných aktivít v rámci bezpečnostných obmedzení.
Ďalším dôležitým faktorom bola organizácia praktického vzdelávania prostredníctvom spolupráce s externými inštitúciami a podnikmi.
Tieto skúsenosti ukazujú, že odolnosť vzdelávania nespočíva len v presune vyučovania do online prostredia. Vyžaduje si navrhnutie vzdelávacích procesov, ktoré môžu pokračovať za rôznych bezpečnostných, technologických a organizačných podmienok.
Cieľom nie je zachovať jeden fixný vzdelávací formát, ale zachovať samotný prístup k vzdelaniu.
3. Odolná fyzická infraštruktúra kampusu
Tretí rozmer sa týka fyzického prostredia univerzity.
V konvenčných stratégiách zelených kampusov rozvoj infraštruktúry často uprednostňuje energetickú účinnosť a environmentálnu výkonnosť.
Vo vojnových podmienkach sa však bezprostrednou prioritou stáva dostupnosť základných zdrojov a bezpečných zariadení.
Diskusie na workshope zdôraznili dôležitosť alternatívnych zdrojov energie, záložných systémov napájania, spoľahlivého internetového pripojenia, vykurovania a chránených priestorov.
Osobitná pozornosť sa venovala konceptu centier odolnosti kampusov – zariadení schopných poskytovať základné služby študentom a zamestnancom počas núdzových situácií.
Energetické systémy sa diskutovali nielen z hľadiska environmentálnej výkonnosti, ale aj z hľadiska bezpečnosti a kontinuity prevádzky.
Digitálne monitorovanie výroby a spotreby energie, alternatívne energetické technológie a systémy energetického manažmentu na univerzitnej úrovni by mohli prispieť k odolnosti aj udržateľnosti.
Toto vytvára dôležité prepojenie medzi týmito dvoma konceptmi: riešenia pôvodne zavedené na zabezpečenie prežitia a kontinuity sa môžu stať aj základom dlhodobej zelenej transformácie .
Nad rámec infraštruktúry: Ľudský rozmer odolnosti
Jedným z dôležitých ponaučení z ukrajinských univerzít je, že inštitucionálnu odolnosť nemožno redukovať len na budovy, energetické systémy alebo digitálne platformy.
Univerzity sú komunity a ich schopnosť fungovať závisí od blaha študentov, akademických pracovníkov a administratívnych pracovníkov.
Diskusie na workshope sa preto zaoberali psychologickou podporou, školením prvej pomoci, právnou pomocou, dobrovoľníckymi iniciatívami a mechanizmami na uspokojovanie základných potrieb počas núdzových situácií.
Tieto služby nie sú druhoradými prvkami rozvoja kampusu. V krízových podmienkach sa stávajú základnými zložkami odolnosti univerzity.
Účastníci sa tiež zaoberali dôležitosťou zapojenia študentov, komunikácie a príležitostí pre študentov aktívne sa zapájať do univerzitného života.
Odolná univerzitná komunita si vyžaduje viac než len prístup k infraštruktúre. Potrebuje dôveru, sociálne väzby, inštitucionálnu podporu a pocit spolupatričnosti.
Táto perspektíva zameraná na človeka rozširuje chápanie udržateľnosti kampusov nad rámec environmentálnych ukazovateľov a zahŕňa aj schopnosť univerzít chrániť a podporovať svoje komunity.
Od odolnosti k zelenej transformácii
Skúsenosti ukrajinských univerzít naznačujú, že transformácia kampusov by sa mala chápať ako postupnosť vzájomne prepojených priorít.
Po prvé, univerzity musia zabezpečiť základnú bezpečnosť a základné služby. Patria sem fyzická ochrana, prístup k elektrine, kúreniu, vode, komunikačným systémom a núdzovej podpore.
Po druhé, musia zaviesť odolné inštitucionálne operácie. Flexibilné riadenie, digitálny manažment, prispôsobivé vzdelávacie procesy a spoľahlivá komunikácia sú nevyhnutné na udržanie funkcií univerzity počas prerušení.
Po tretie, univerzity môžu integrovať odolnosť s dlhodobou environmentálnou udržateľnosťou. Obnoviteľná energia, inteligentné hospodárenie s energiou, efektívne využívanie zdrojov a udržateľná infraštruktúra môžu posilniť inštitucionálnu nezávislosť a zároveň prispieť k cieľom v oblasti klímy a životného prostredia.
Tieto fázy nie sú nevyhnutne časovo oddelené. Niektoré zelené technológie, najmä decentralizované systémy obnoviteľnej energie, môžu priamo podporovať okamžité potreby v oblasti odolnosti.
Napriek tomu je hierarchia priorít dôležitá: environmentálne ambície musia byť postavené na schopnosti zabezpečiť bezpečné a fungujúce vzdelávacie prostredie.
Tento prístup nestaví odolnosť a udržateľnosť ako protichodné ciele. Namiesto toho uznáva ich vzájomnú závislosť.
Čo sa môžu európske univerzity naučiť od Ukrajiny?
Hoci ukrajinská skúsenosť vznikla za extrémnych vojnových okolností, jej ponaučenia presahujú ukrajinský kontext.
Európske univerzity čelia aj rastúcej neistote súvisiacej s energetickou bezpečnosťou, katastrofami súvisiacimi s klímou, kybernetickými hrozbami, narušeniami infraštruktúry a inými núdzovými situáciami.
Ukrajinská skúsenosť ponúka príležitosť prehodnotiť, či existujúce stratégie kampusov dostatočne riešia tieto výzvy.
Pre manažérov univerzít a plánovačov kampusov sa vynára niekoľko otázok:
- Môžu základné univerzitné služby pokračovať aj počas dlhodobých výpadkov energie alebo komunikácie?
- Sú štruktúry riadenia univerzít dostatočne flexibilné, aby rýchlo reagovali na núdzové situácie?
- Môžu vzdelávacie aktivity pokračovať, aj keď je fyzický prístup do priestorov kampusu obmedzený?
- Sú študenti a zamestnanci dostatočne podporovaní počas krízových situácií?
- Môžu investície do zelených technológií súčasne posilniť inštitucionálnu odolnosť?
Tieto otázky naznačujú, že odolnosť by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou stratégií rozvoja kampusov, a nie samostatným problémom krízového riadenia.
Smerom k odolnému inteligentnému zelenému kampusu
Bratislavský workshop, organizovaný v rámci úlohy STICS T6.5 Zelený inteligentný kampus, poskytol platformu na prepojenie ukrajinských skúseností v krízovom manažmente so slovenskými odbornými znalosťami v oblasti udržateľného rozvoja kampusov, živých laboratórií a inštitucionálnej spolupráce.
Diskusie preukázali potenciálnu hodnotu integrácie aspektov odolnosti do stratégií a akčných plánov Green Smart Campus.
Prístup živého laboratória ponúka príležitosť preskúmať tieto súvislosti v praxi zapojením študentov, výskumníkov, vedenia univerzity a externých zainteresovaných strán do vývoja a testovania riešení.
Medzi potenciálne oblasti patria odolné energetické systémy, digitálne riadenie univerzít, adaptabilné vzdelávacie prostredia, bezpečnosť kampusov a mechanizmy podpory komunity.
Ukrajinská skúsenosť tiež zdôrazňuje dôležitosť vnímania univerzít nielen ako vzdelávacích inštitúcií, ale aj ako základných súčastí odolnosti širšej komunity.
Nový pohľad na udržateľné univerzity
Najdôležitejším ponaučením z vedenia ukrajinských univerzít počas vojny je, že udržateľnosť začína schopnosťou chrániť ľudí a udržiavať základné funkcie.
Kampus nemožno považovať za skutočne udržateľný, ak jeho komunite chýba bezpečnosť, prístup k základným službám alebo možnosť ďalšieho vzdelávania.
Zároveň by sa odolnosť nemala vnímať ako alternatíva k environmentálnej udržateľnosti. Je to základ, ktorý umožňuje dlhodobý udržateľný rozvoj.
Skúsenosti zdieľané počas bratislavského workshopu podporujú širšie chápanie transformácie univerzít – takej, ktorá spája ľudskú bezpečnosť, inštitucionálnu adaptabilitu, digitálne inovácie, energetickú nezávislosť a environmentálnu zodpovednosť.
Budúcnosť univerzitných kampusov nie je len zelená alebo inteligentná. Musí byť aj odolná.
A cesta k udržateľnému kampusu začína zabezpečením toho, aby boli ľudia v bezpečí, mali podporu a mohli sa učiť.
Workshop „Rozvoj zelených kampusov, živé laboratóriá a odolný manažment univerzity“ sa konal v Bratislave v dňoch 19. – 22. októbra 2026 v rámci projektu STICS – Konzorcium pre inteligentnú transformáciu a inovácie Slovakia, ktorý prispieva k úlohe T6.5 Zelený inteligentný kampus.