Uplynulý mesiac prebehli médiami viaceré informácie o Vízii Slovensko 2040 spracovanej tímom Slovenskej akadémie vied na objednávku Vlády SR a o výzvach k širšiemu spoločenskému konsenzu o jej obsahu. Pre vedenie každého štátu je vízia dôležitá preto, že určuje, kam má krajina smerovať a čo má byť prínosom jej rozvoja pre ľudí s ambíciou pomáhať prepájať nielen každodenné rozhodnutia s dlhodobým cieľmi,  ale aj spájať rôzne subjekty  rozvoja od aktérov verejného sektora naprieč politickým spektrom, cez podnikateľské subjekty, akademickú komunitu až po zástupcov občianskej spoločnosti. V tomto kontexte je potrebné iniciatívu Vlády SR privítať. Avšak aby vízia plnila tieto svoje kľúčové úlohy, nemôže vznikať ako akademický konštrukt bez širokého participatívneho procesu a spoločenského konsenzu a nemôže byť vnášaná do prostredia presvedčujúceho adresátov každodennými  politickými rozhodnutiami o nezáujme o skutočnú udržateľnosť vývoja štátu v prospech občanov a budúcich generácií.  Takáto situácia nevytvára predpoklady pre dôveryhodnosť vízie a pre jej osvojenie si kľúčovými aktérmi rozvoja, ako nevyhnutný predpoklad pre jej reálne  naplnenie. 

 Slovensko navyše nemá vytvorené ani právne ani  inštitucionálne prostredie pre adekvátne  ukotvenie takéhoto strategického dokumentu v systéme rozhodovania. V roku 2021 Vláda SR schválila Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 a práve z tohto dôvodu ju deklarovala zároveň ako Stratégiu regionálneho rozvoja SR v zmysle platnej legislatívy, čim ju právne ukotvila a prepojila aspoň formálne na hlavný implementačný  integračný nástroj udržateľného rozvoja – politiku regionálneho rozvoja.  

Tento strategický dokument však Vízia 2040 úplne ignoruje, hoci by mali z hľadiska strategického plánovania nadväzovať a nehovoriac o tom, že sa  tieto dokumenty   z hľadiska časového aj prekrývajú. Ak to Vízia Slovensko 2040 myslí s udržateľnosťou rozvoja Slovenka vážne, potom  je neospravedlniteľná absencia výslovného vysvetlenia, ktoré záväzky Slovenska 2030 sa preberajú, menia alebo opúšťajú a na základe akého vyhodnotenia. Vedenie štátu by malo vysvetliť, čo sa z predchádzajúcich cieľov podarilo naplniť, čo zostáva platné a prečo sa niektoré priority menia, a to nezávisle od skutočnosti, že predchádzajúci strategický dokument bol pripravovaný počas vládnutia súčasnej politickej konštelácie, schválený opozičnou vládou a následne ignorovaný pri príprave Programu Slovensko,  ako základného dokumentu súčasného programovacieho obdobia EÚ v SR implementovaného súčasnou Vládou.  Práve zo zdrojov EÚ sa pritom financuje  v SR obrovská časť investícií regionálneho rozvoja a vízia získava hodnotu práve prepojením so stratégiou, rozpočtom a zodpovednosťou za realizáciu.  

Vízia by mala napĺňať niekoľko praktických funkcií: 

  • Určovať  priority. Štát má obmedzené zdroje  a  vízia pomáha rozhodnúť, čomu ich venovať  prednostne. 
  • Prepájať  rezorty. Napríklad zdravé starnutie obyvateľstva vyžaduje spoločné kroky v zdravotníctve, sociálnych službách, bývaní aj na trhu práce. 
  • Podporovať kontinuitu medzi vládami. Školské reformy, energetika či dopravná infraštruktúra potrebujú viac než jedno volebné obdobie. Širšia zhoda na smerovaní znižuje riziko opakovaného rušenia a začínania projektov. 
  • Zvyšovať predvídateľnosť. Občania, podniky aj samosprávy môžu lepšie plánovať, keď poznajú dlhodobé zámery štátu. 
  • Umožňovať verejnú kontrolu. Ak sa vízia premietne do merateľných cieľov, verejnosť môže hodnotiť, či sa dlhodobé ciele udržateľnosti premietajú do volebných programov, programových vyhlásení vlády a politické a výkonné  rozhodnutia  prinášajú očakávané výsledky. 
  • Pripravovať krajinu na budúce zmeny. Pomáha včas reagovať na už identifikované výzvy a problémy (starnutie populácie, technologické zmeny alebo klimatická zmena), ale aj budovať odolnosť voči neočakávaným šokovým udalostiam (napr. ako konflikt na blízkom východe) 

Vízia Slovensko 2040 tieto funkcie napĺňa v rôznej miere. Najsilnejšia je pri pomenovaní budúcich výziev a spoločenského smerovania. Pri rozhodovaní o prioritách, zdrojoch, zabezpečení kontinuity a verejnej kontrole zatiaľ poskytuje potrebný rámec. Dokument vyberá šesť transformačných oblastí, napríklad reformu štátu, transformáciu ekonomiky a investície do ľudí. Vízia do roku 2040 nie je dlhodobou víziou a  výhľadové obdobie 13 rokov by si už vyžadovalo prioritizáciu najmä  medzi konkurenčnými požiadavkami na zdroje.  

Vízia na koncepčnej úrovni vníma potrebu prepojenia rezortných problematík, avšak tvorba medzirezortných a interdisciplinárnych tímov nie je systémovým riešením a nereflektuje riešenia už definované vo Vízii a stratégii 2030. Strednodobý horizont 13 rokov presahujúci štandardné 4 ročné obdobia vládnutia v SR, široká odborná participácia a deklarovaný nadstranícky charakter môžu podporovať kontinuitu. Samy osebe však nezaručujú politickú zhodu ani rešpektovanie dokumentu budúcimi vládami, čo sa podpisuje na veľmi obmedzenom príspevku Vízie k zvýšeniu predvídateľnosti politického rozhodovania a hlavne ekonomického prostredia SR. Verejná kontrola je možná len stanovením jasných východiskových a cieľových hodnôt (nielen identifikáciou trendov rastu, či poklesu), zodpovedností a procesov hodnotenia zaručujúcich transparentnosť v rámci jasne pomenovanej nevyhnutnej  transformácie vládnutia a spravovania. Predpokladom pre prípravu krajiny na budúce zmeny je ich pomenovanie, prácu s megatrendmi, scenármi, rizikami, avšak vo svete, kde sme konfrontovaní s obrovskou nepredvídateľnosťou vývoja nemôže  vízia neobsahovať kľúčové zmeny potrebné pre zvýšenie pripravenosti krajiny na reflexiu dynamiky meny, zvýšenie odolnosti, adaptability, schopnosti reagovať na neočakávané výzvy a problémy.   

Diskusia o Vízii ako vznikla, tak aj zanikla v politických turbulenciách posledných dní. Je otázne, kto ju uchopí, bude viesť konštruktívne ďalej bez nárokov na „patent na rozum“ a nedovolí, aby sa investovaná mentálna kapacita nepremrhala.  

  • Slovensko 2030: Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, schválená vládou 20. januára 2021 uznesením č. 41/2021. 
  • Slovensko 2040: Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, pripravená pod garanciou SAV a schválená vládou 9. septembra 2026 uznesením č. 385/2026. 

Maroš Finka, Spectra, Centrum Excelentnosti